Článok 12 druhý a tretí odsek

Prekročenie denného a/alebo týždenného času jazdy je povolené výlučne na dojazd vozidla na miesto vhodné na zastavenie, a to v rozsahu potrebnom na zaistenie bezpečnosti osôb, vozidla či jeho nákladu, alebo za výnimočných okolností v prípadoch, keď sa vodič potrebuje dostať do miesta svojho bydliska alebo operačného centra zamestnávateľa na účely čerpania doby týždenného odpočinku alebo doby pravidelného týždenného odpočinku. Tieto dve nové odchýlky sa môžu využiť vtedy, keď z dôvodu nepredvídaných okolností nezávislých od vôle vodiča alebo prevádzkovateľa (poveternostných podmienok, preťaženia atď.) vodič nie je schopný dosiahnuť jedno z uvedených miest na týždenný odpočinok bez toho, aby porušil predpisy o dennom alebo týždennom odpočinku.

Napríklad vodič z periférnej krajiny podieľajúci sa na dlhej medzinárodnej preprave, ktorý pre oneskorenie prepravy v dôsledku nepredvídaných okolností nie je schopný dostať sa do miesta svojho bydliska, by podľa tohto ustanovenia nemusel stráviť 45 hodín pravidelného týždenného odpočinku na inom mieste, ktoré nie je ďaleko od miesta jeho bydliska.

Ako je uvedené v novom štvrtom odseku článku 12 nariadenia, vodič je povinný uviesť dôvod tejto odchýlky od obmedzení času jazdy ručne vo výtlačku, v záznamovom liste alebo v rozpise služieb. Týmto vyhlásením sa vodič stáva zodpovedným za vložené informácie.

Predĺženie časov jazdy za uvedených výnimočných okolností nesmie mať za následok skrátenie doby odpočinku nasledujúcej po tomto predĺžení. Ako sa uvádza v novom piatom odseku článku 12 nariadenia, každé predĺženie podľa tohto článku sa musí nahradiť rovnocennou dobou odpočinku čerpanou vcelku s akoukoľvek dobou odpočinku čerpanou do konca tretieho týždňa, ktorý nasleduje po týždni, v ktorom sa odchýlka uplatnila.

Článok 12 druhý a tretí odsek

Možnosť daná vodičom za výnimočných okolností prekročiť denný a/alebo týždenný čas jazdy na dojazd do miesta bydliska alebo operačného centra zamestnávateľa s cieľom čerpať týždenný odpočinok alebo dobu pravidelného týždenného odpočinku, vodičom neumožňuje odchýliť sa od maximálnej hranice dvojtýždňového času jazdy 90 hodín stanovenej v článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 561/2006.

V novom druhom odseku článku 12 nariadenia sa jasne vymenúvajú ustanovenia, od ktorých sa môže vodič odchýliť, a to článok 6 ods. 1 a 2 o maximálnych hraniciach denného a týždenného času jazdy a článok 8 ods. 2 o povinnosti vodiča čerpať novú dobu denného odpočinku v priebehu každých 24 hodín po ukončení predchádzajúcej doby denného alebo týždenného odpočinku. Vodič vo všetkých prípadoch musí dodržať maximálnu hranicu času jazdy 90 hodín počas dvoch týždňov.

Napríklad vodič, ktorý viedol vozidlo 56 hodín v danom týždni (týždeň 1), môže po 30-minútovej prestávke viesť vozidlo ďalšie dve hodiny na dojazd domov na čerpanie pravidelného týždenného odpočinku. V nasledujúcom týždni (týždeň 2) bude vodič musieť zabezpečiť, aby neviedol vozidlo viac než 32 hodín. Toto predĺženie o dve hodiny sa bude musieť nahradiť rovnocennou dobou odpočinku čerpanou vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po týždni 1.